Dolný Kubín sa od počiatku vyvíjal ako remeselnícko-roľnícka osada. Rozvoj remesiel a trhov umožnila vynikajúca poloha na obchodnej ceste, ktorá spájala slovenské banské mestá s poľskými trhovými strediskami. Najdlhšie živilo Dolnokubínčanov kamenárske remeslo. Na začiatku 14. storočia sa spomína baňa na kameň pre výrobu mlecích prostriedkov, žarnovov. Dolnokubínski čižmári,krajčíri, kolári, kožušníci, korytári, mäsiari, pekári, stolári a ďalší slúžili hradným pánom a neraz boli odmenení povýšením do stavu slobodníkov.
